Obchodovanie s ľuďmi znamená: „Verbovanie, prepravu, transfer, prechovávanie alebo prijímanie osôb pod hrozbou alebo prostredníctvom použitia násilia alebo iným spôsobom donútenia, únosmi, podvodom, ľsťou, zneužitím moci alebo zraniteľného postavenia alebo prostredníctvom prijímania alebo platenia poplatkov (...) osobe, ktorá má kontrolu nad inou osobou, za účelom vykorisťovania.“ Ide o medzinárodne uznávanú definíciu obchodovania s ľuďmi podľa článku 3 Protokolu OSN o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, ktorý dopĺňa Dohovor OSN o boji proti nadnárodnému organizovanému zločinu).

Celosvetový rozsah trestnej činnosti obchodovania s ľuďmi je ťažké vyčísliť, rôzne odhady hovoria až o 800 000 ľuďoch, ktorí sú ročne obchodovaní cez hranice štátov. Mnohí ďalší sú obchodovaní v rámci jednotlivých krajín. Organizované zločinecké skupiny zarábajú miliardy dolárov na zisku z obchodovaných a vykorisťovaných osôb. Najčastejšími formami zneužitia ľudských práv obchodovaných osôb sú znásilnenie, mučenie, otroctvo podmienené dlhom, nezákonné obmedzovanie slobody pohybu, vyhrážky voči rodine a iným blízkym osobám, ako aj iné formy fyzického, sexuálneho a psychického násilia.

Hlavnými faktormi podporujúcimi rast obchodovania s ľuďmi v cieľových krajinách sú dopyt po lacnej pracovnej sile, dopyt po sexuálnych službách a prepojenie na ďalšie typy trestných činností. V krajinách pôvodu obchodovanie s ľuďmi podmieňuje nedostatok pracovných príležitostí, slabé sociálne prostredie, nízka vzdelanostná úroveň a pod.

Medzinárodná organizácia pre migráciu sa problematike boja proti obchodovaniu venuje v rámci širšieho kontextu manažmentu migrácie. Realizuje široké spektrum aktivít v spolupráci so štátnymi inštitúciami, neziskovými a medzinárodnými organizáciami. Všetky aktivity v tejto oblasti sú postavené na troch princípoch: rešpektovanie ľudských práv; zabezpečenie fyzického, psychického a sociálneho blaha jedinca a jej/jeho komunity a zabezpečenie trvalej udržateľnosti prostredníctvom budovania inštitucionálnych kapacít štátu a občianskej spoločnosti.

Na Slovensku, ktoré je najmä krajinou tranzitu a pôvodu obetí obchodovania s ľuďmi, IOM v tejto oblasti pôsobí od roku 2003. Aktivity IOM sú zamerané na prevenciu obchodovania s ľuďmi, zvyšovanie povedomia o tomto fenoméne a budovanie kapacít odborníkov a inštitúcií, ktoré sa podieľajú na prevencii obchodovania s ľuďmi a identifikácii/pomoci obchodovaným osobám. Od roku 2006 IOM realizuje program návratu a reintegrácie obchodovaných osôb, od roku 2008 v partnerstve s Ministerstvom vnútra SR, ktoré plní úlohu koordinačného orgánu boja proti obchodovaniu s ľuďmi.