Key Migration and Integration Terms

The following article is published only in the Slovak language. Definitions and interpretation of the terminology used in the field of migration in English can be found e. g. in the IOM Glossary on Migration.

A

C

D

E

I

K

M

N

O

P

R

Š

U

V

X

Z

Ž

 

Akulturácia

Prijatie prvkov inej kultúry (zmena kultúrnych zvyklostí ako myšlienky, vyjadrovanie, hodnoty, normy, správanie, inštitúcie) ako tej vlastnej pod vplyvom priameho a trvalého kontaktus inou kultúrou, najmä prostredníctvom migrácie alebo hospodárskej výmeny, médií alebo inými kanálmi.

Asistovaný dobrovoľný návrat

V kontexte SR ide o poskytnutie logistickej, finančnej a/alebo inej materiálnej asistencie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je administratívne vyhostený z územia SR a rozhodne sa vrátiť prostredníctvom programu asistovaných dobrovoľných návratov, ktorý v SR vykonáva IOM. Prostredníctvom tohto programu sa môžu vrátiť aj zaistení štátni príslušníci tretích krajín.

Azyl

V slovenskom právnom poriadku podľa § 8 zákona o azyle Slovenská republika udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania:

  • z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov,
  • z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu,
  • za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Azyl možno udeliť aj z humanitných dôvodov, ktoré môže zvážiť správny orgán. Na tento druh azylu však nie je právny nárok. Zákon o azyle túto formu ochrany udeľuje aj na účely zlučovania rodín.

Azylant

Cudzinec, ktorý splnil kritériá Dohovoru o právnom postavení utečencov (Ženevského dohovoru), čím bol uznaný za utečenca a bola mu poskytnutá medzinárodná ochrana vo forme azylu. V slovenskom právnom poriadku cudzinec, ktorý splnil  podmienky stanovené zákonom č. 480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“), a ktorému Ministerstvo vnútra SR udelilo azyl.

Cudzinec

Podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o pobyte cudzincov“) je cudzincom každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. Cudzincami sú teda podľa slovenského právneho poriadku aj občania členských štátov EÚ, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarskej konfederácie (spolu tiež občania Únie*).

* Pozn.: Zákon č. 404/2011 o pobyte cudzincov používa na označenie občanov členských štátov Európskej únie, Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarska spoločné označenie „občania Únie“.

Doplnková ochrana

Podľa § 13a zákona o azyle Slovenská republika poskytne doplnkovú ochranu v prípade, že sa žiadateľovi neudelil azyl, avšak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia.

Vážnym bezprávím pritom je:

  • uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
  • mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest,
  • vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Podstatným rozdielom pri udeľovaní azylu a poskytovaní doplnkovej ochrany je čas, na ktorý sa ochrana udeľuje. V prípade azylu ide o trvalý pobyt cudzinca na území SR, v prípade doplnkovej ochrany ide o prechodný pobyt na dobu jedného roka, ktorý na základe opodstatnených dôvodov možno opäť predĺžiť na ďalší rok.

Emigrant

Vysťahovalec, t. j. človek migrujúci z územia určitého štátu s úmyslom usadiť sa v inom štáte na dobu dlhšiu ako jeden rok.

Etnocentrizmus

Hodnotové, kultúrne alebo politické uprednostňovanie určitej etnickej skupiny na úkor ostatných; vnímanie ostatných iba z pohľadu vlastného etnika.

Imigrant

Prisťahovalec, t. j. človek migrujúci na územie určitého štátu s úmyslom usadiť sa v ňom na dobu dlhšiu ako jeden rok.

Integrácia

Proces, počas ktorého dochádza k približovaniu sa domáceho obyvateľstva a migrantov žijúcich v krajine do jednej spoločnosti. Ide o obojstranný proces, ktorý si vyžaduje prispôsobovanie zo strany migrantov na jednej strane a vytvorenie podmienok pre integráciu migrantov na strane druhej.

Asimilačný model integrácie migrantov

V asimilačnom modeli sú migranti vnímaní ako rovnoprávni členovia spoločnosti za predpokladu, že prijmú za svoje kultúrne vzorce hostiteľskej krajiny. Model uprednostňuje jednostranný intenzívny proces adaptácie cudzincov do prijímajúcej spoločnosti. Migrantom je umožnené pomerne rýchlo a bezproblémovo sa integrovať a získať totožné práva, ako majú domáci obyvatelia, ale za cenu straty vlastnej kultúry, hodnôt, tradícií, prípadne jazyka a náboženstva, ktoré by mali prebrať z prijímajúcej spoločnosti.

Segregačný model integrácie migrantov

Segregačný (alebo tiež „etnicko-exkluzivistický“) model je založený na minimalizácii kontaktov migrantov s príslušníkmi väčšinovej spoločnosti. Migrácia je vnímaná ako dočasná. Model umožňuje vstup migrantov zväčša len do jednej sféry života spoločnosti, najmä na trh práce. Počíta sa s tým, že po určitom období sa migranti vrátia domov za prácou. Tento model od nich neočakáva integráciu do väčšinovej spoločnosti. Oddelenie komunít od väčšinovej spoločnosti umožňuje importovanie vzorcov správania a kultúry zo svojej pôvodnej krajiny, ktoré nie sú vždy v súlade s hodnotami hostiteľskej krajiny.

Multikultúrny model integrácie migrantov

Plne akceptuje skupinovú identitu, odlišnosti a špecifické črty migrantov a ich kultúr, čím v prijímajúcej spoločnosti rozvíja kultúrnu rozmanitosť (diverzitu). Migranti zostávajú jasne odlíšiteľní od prijímajúcej spoločnosti, ktorá im môže poskytovať viaceré výhody. Multikulturalizmus nepredpokladá vytváranie nátlaku na prisťahovalcov, aby si osvojili kultúrne vzorce správania domácej spoločnosti; naopak, uznáva legitimitu rozličných kultúr a rovnosť etnických menšín. Štát preberá úlohy spojené s integráciou obyvateľov, pričom reflektuje ich odlišný kultúrny a sociálny pôvod.

Model individuálnej občianskej integrácie

Tento model predstavuje určitý kompromis, kedy je adaptácia obojsmerná. Migranti akceptujú politický rámec hostiteľskej spoločnosti a prispievajú k formovaniu spoločnej kultúry. Väčšinová spoločnosť ich rešpektuje a podporuje rôznorodosť, pričom pravidlá definuje štát. Základným predpokladom pre úspešnú integráciu je osvojenie si jazyka hostiteľskej spoločnosti, ako aj rešpektovanie jej základných hodnôt a právnych i kultúrnych noriem. Tento model nezdôrazňuje skupinové práva migrantov, skôr uprednostňuje individuálnu občiansku integráciu.

Interkultúrny dialóg

Otvorená a úctivá výmena pohľadov a názorov medzi jednotlivcami a skupinami s rozličným etnickým, kultúrnym, náboženským a jazykovým pozadím založená na vzájomnom porozumení a rešpekte.

Kultúra

Súhrn ľudských činností, predmetov, inštitúcií, ideí a hodnôt, ktoré sú vlastné určitému spoločenstvu.

Kultúrny šok

Silný pocit dezorientácie a nepohodlia vytvorený z kontaktu s odlišnou, nepoznanou kultúrou.

Maloletý bez sprievodu

Podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele maloletý bez sprievodu nie je občan SR a nachádza sa na území SR bez sprievodu rodiča alebo inej plnoletej fyzickej osoby, ktorej by mohlo byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

Malý pohraničný styk

Časté prekračovanie spoločnej štátnej hranice zmluvných strán obyvateľmi pohraničnej oblasti s cieľom pobytu v pohraničnej oblasti najmä zo sociálnych, kultúrnych, hospodárskych alebo rodinných dôvodov na čas, ktorý nepresahuje čas ustanovený v medzištátnej zmluve. Na malý pohraničný styk je potrebné získať povolenie, ktoré držiteľa oprávňuje prekračovať štátnu hranicu v rámci režimu malého pohraničného styku.

Marginalizácia

Vytváranie vzťahov sociálnej nerovnosti, ktorá sa prejavuje nielen v zhoršenom socioekonomickom postavení, ale aj v symbolickom zneuznaní, znížení životných šancí a obmedzení príležitostí podieľať sa na rozhodovaní v spoločnosti.

Migrácia

Pohyb osôb alebo skupín osôb v geografickom a sociálnom priestore spojený s prechodnou alebo trvalou zmenou miesta pobytu.Migráciu môžeme kategorizovať nasledovne:

  • zahraničná migrácia – pohyb osôb cez hranice suverénnych štátov spojený s trvalou alebo prechodnou zmenou pobytu;
  • vnútorná migrácia – pohyb osôb v rámci jedného štátu spojený s trvalou alebo prechodnou zmenou pobytu;
  • dobrovoľná migrácia – slobodný pohyb osôb alebo skupín osôb, napríklad za účelom zamestnania, zlúčenia rodiny, vzdelávania, a pod.;
  • nútená migrácia – nedobrovoľné opustenie krajiny pôvodu pre politické a sociálne problémy, vojnové konflikty, prírodné katastrofy, závažné existenčné a ekonomické problémy, alebo iné dlhodobo pretrvávajúce krízové situácie;
  • legálna migrácia – prekročenie hranice krajiny s platným cestovným dokladom, prípadne aj platnými vízami a povoleniami, ak sa vyžadujú na vstup do krajiny;
  • nelegálna migrácia – neoprávnené prekročenie hranice krajiny bez platných cestovných dokladov, víz a povolenia na pobyt, alebo neoprávnené zotrvávanie na území krajiny po skončení platnosti dokladov, víz alebo povolenia na pobyt;
  • dlhodobá migrácia – pohyb ľudí, ktorí zmenia krajinu svojho obvyklého pobytu na dobu aspoň jeden rok;
  • krátkodobá migrácia – pohyb ľudí, ktorí zmenia krajinu svojho obvyklého pobytu na dobu dlhšiu ako tri mesiace, ale kratšiu ako jeden rok; s výnimkou prípadov, keď sa presun osoby do inej krajiny týka dovolenky, návštevy priateľov alebo príbuzných, obchodných ciest, liečenia alebo zdravotného ošetrenia alebo náboženskej púte.

Migračné saldo

Rozdiel medzi počtom prisťahovaných a počtom vysťahovaných, resp. migračný prírastok alebo úbytok v danom štáte.

Migrant

Podľa definície OSN osoba, ktorá z akýchkoľvek dôvodov zmenila krajinu svojho trvalého resp. obvyklého pobytu a zo svojej domovskej krajiny sa presťahovala do inej krajiny minimálne na obdobie troch mesiacov. Slovenský právny poriadok však nepoužíva pojem migrant, ale cudzinec.

OSN rozlišuje dve skupiny migrantov podľa dĺžky pobytu:*

  • krátkodobý migrant – osoba, ktorá sa sťahuje do inej krajiny ako krajina jej trvalého (obvyklého) pobytu po dobu najmenej troch mesiacov, ale kratšej ako jeden rok;
  • dlhodobý migrant – osoba, ktorá sa sťahuje do inej krajiny ako krajina jej trvalého (obvyklého) pobytu po dobu minimálne jedného roka; s výnimkou prípadov, keď sa presun osoby do inej krajiny týka dovolenky, návštevy priateľov alebo príbuzných, obchodných ciest, liečenia alebo zdravotného ošetrenia alebo náboženskej púte.

* Pozn.: The UN Recommendations on International Migration Statistics (Revision 1), UN Statistics Division, 1998.

Multikulturalizmus

Stav – koexistencia rôznych sociokultúrnych skupín so špecifickými systémami inštitúcií, tradícií, významov, postojov a hodnôt.

Proces – dynamická výmena rôznych prejavov kultúry, vzájomné ovplyvňovanie rôznorodých kultúrnych systémov, prípadne aj vznik nových.

Teória – multidisciplinárna oblasť výskumu rôznych aspektov kultúrnej rozmanitosti a odlišných kultúrnych systémov.

Cieľ – súbor ideí alebo spoločenský/politický program usilujúci sa o vytvorenie pluralitnej spoločnosti, ktorá je založená na princípoch tolerancie, rešpektu, dialógu a spolupráce a zahŕňa viacero odlišných sociokultúrnych skupín.

Nacionalizmus

Prisudzovanie vyššej hodnoty vlastnému národu, jeho nekritické uprednostňovanie pred inými národmi.

Nútená práca

Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (ILO, 1930) v čl. 2 definuje nútenú prácu ako "každú prácu alebo službu, ktorá sa na nejakej osobe vymáha pod hrozbou akéhokoľvek trestu, a ku ktorej sa táto osoba neponúkla dobrovoľne".

Ďalšie kľúčové prvky, ktoré sa môžu podľa ILO spájať so situáciami nútenej práce:

  • hrozba fyzického alebo sexuálneho násilia,
  • obmedzenie slobody pohybu pracovníkov,
  • dlžnícky vzťah,
  • neposkytnutie odmeny za prácu,
  • zadržiavanie pasu a iných identifikačných dokumentov,
  • hrozba udania príslušným úradom vzhľadom na nelegálny status pracovníka.

Obchodovanie s ľuďmi

Podľa Trestného zákona trestný čin, ktorého sa dopustí páchateľ, ktorý použitím podvodného konania, ľsti, obmedzovania osobnej slobody, únosu, násilia, hrozby násilia, hrozby inej ťažkej ujmy alebo iných foriem donucovania, prijatia alebo poskytnutia peňažného plnenia či iných výhod na dosiahnutie súhlasu osoby, na ktorú je iná osoba odkázaná, alebo zneužitia svojho postavenia alebo zneužitia bezbrannosti alebo inak zraniteľného postavenia zláka, prepraví, prechováva, odovzdá alebo prevezme iného, hoci aj s jeho súhlasom, na účel jeho prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, nútenej práce či nútenej služby vrátane žobrania, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, núteného sobáša, zneužívania na páchanie trestnej činnosti, odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných foriem vykorisťovania.

Pobyt

Podľa zákona o pobyte cudzincov rozlišujeme tri druhy pobytov štátnych príslušníkov tretích krajín:

  • Prechodný pobyt – oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie SR v čase, na ktorý mu bol udelený. Zväčša je viazaný na jeden účel. Podľa zákona o pobyte cudzincov môže štátny príslušník tretej krajiny na Slovensku získať prechodný pobyt za účelom podnikania, zamestnania, štúdia, osobitnej činnosti, výskumu a vývoja, zlúčenia rodiny alebo plnenia služobných povinností civilnými zložkami ozbrojených síl. Prechodný pobyt je možné udeliť aj štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, alebo ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte Európskej únie. Prechodný pobyt sa cudzincom udeľuje na rôzne dlhý čas v závislosti od jeho účelu, v prípade potreby možno požiadať o jeho obnovenie. Prechodným pobytom je aj modrá karta Európskej únie.
  • Trvalý pobyt – štátny príslušník tretej krajiny môže na Slovensku získať trvalý pobyt na päť rokov, trvalý pobyt na neobmedzený čas alebo dlhodobý pobyt. Cudzinci s trvalým pobytom sa nestávajú automaticky občanmi SR.
  • Tolerovaný pobyt – špecifický druh pobytu, ktorý možno udeliť cudzincovi najviac na 180 dní za predpokladu, že existuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia, alebo jeho vycestovanie nie je možné a jeho zaistenie nie je účelné, alebo ak je cudzinec maloletým dieťaťom nájdeným na území SR, alebo ak je obeťou trestného činu obchodovania s ľuďmi, ak má najmenej 18 rokov, alebo ak to vyžaduje rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života, alebo ak bol nelegálne zamestnaný za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok, alebo ak ide o nelegálne zamestnanú maloletú osobu.

Pobytový tábor

Zariadenie Ministerstva vnútra SR, v ktorom sa zabezpečuje komplexná starostlivosť o žiadateľov o azyl až do času právoplatného ukončenia konania o udelenie azylu.

Readmisná dohoda

Readmisné dohody upravujú podmienky odovzdávania a preberanie osôb, ktoré vstúpili alebo sa zdržiavajú na území členského štátu nelegálne. Pri všetkých aktivitách členských štátov platí, že prednosť je daná dobrovoľnému návratu osôb a až v prípade nemožnosti takéhoto prístupu je nutné pristúpiť k nútenému návratu. Readmisná politika SR je rozvíjaná a implementovaná v súlade s readmisnou politikou EÚ. SR ako členský štát EÚ je viazaná všetkými dohodami o readmisii uzatvorenými v mene EÚ s tretími krajinami.*

* Pozn.: Národný plán riadenia kontroly hraníc Slovenskej republiky na roky 2015 až 2018, 2014.

Štátne občianstvo

Trvalý právny zväzok medzi fyzickou osobou a štátom, ktorého obsahom je súbor vzájomných práv a povinností stanovených právnym poriadkom daného štátu. Štátne občianstvo SR možno podľa zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve SR v znení neskorších predpisov nadobudnúť narodením, voľbou*, osvojením alebo udelením.

* Pozn.: Dohovor medzi ČSSR a MĽR o úprave niektorých otázok štátneho občianstva č. 37/1961 Zb. a Zmluva medzi ČSSR a ZSSR o zamedzení vzniku dvojakého štátneho občianstva č. 71/1981 Zb.

Štátny príslušník tretej krajiny

Podľa zákona o pobyte cudzincov je štátnym príslušníkom tretej krajiny každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie*; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.

* Pozn.: Zákon č. 404/2011 o pobyte cudzincov používa na označenie občanov členských štátov Európskej únie, Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarska spoločné označenie „občania Únie“.

Utečenec

Osoba, ktorá má opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, náboženských, národnostných a politických dôvodov, alebo pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine a z dôvodu týchto obáv sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny pôvodu, ani využiť ochranu tejto krajiny. Utečencom je tiež osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá sa z vyššie spomenutých dôvodov nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny svojho obvyklého bydliska. V slovenskom právnom poriadku bol pojem utečenec nahradený pojmom azylant.

Vnútorne vysídlená osoba

Osoba alebo skupina osôb donútená ujsť alebo opustiť svoj domov alebo miesto svojho obvyklého pobytu, najmä v dôsledku alebo s cieľom predísť dôsledkom ozbrojeného konfliktu, situáciám všeobecného ohrozenia/násilia, porušovania ľudských práv alebo prírodných/človekom spôsobených katastrof, a ktorá neprekročila medzinárodne uznanú štátnu hranicu.

Vyhostenie (nútený návrat)

  • Súdne vyhostenie –  jeden z druhov trestov, ktorý môže podľa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej „Trestný zákon“) súd uložiť páchateľovi trestného činu, ktorý nie je občanom SR  ani osobou, ktorej bol udelený azyl alebo bola poskytnutá doplnková ochrana. Trest vyhostenia nemôže súd okrem iného a za splnenia zákonom stanovených podmienok uložiť ani občanovi členského štátu EÚ alebo občanovi zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Trest vyhostenia môže súd uložiť na 1 až 15 rokov.
  • Administratívne vyhostenie – podľa zákona o pobyte cudzincov rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území SR a je povinný opustiť územie SR, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. Vyhostenie sa nevykoná, ak by sa vyhostený mal vrátiť do krajiny, kde by bol ohrozený jeho život, hrozilo by mu mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo do krajiny, v ktorej mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže byť uložený.

Xenofóbia

Strach z cudzej a neznámej kultúry alebo z jej nositeľov – cudzincov.

Záchytný tábor

Zariadenie Ministerstva vnútra SR, v ktorom sa zabezpečuje vykonanie zdravotnej prehliadky a dočasný pobyt žiadateľov o azyl pred ich umiestnením v pobytovom tábore; žiadateľom o azyl sa bezplatne poskytuje ubytovanie, stravovanie, základná zdravotnícka starostlivosť a vreckové; po ukončení karantény je žiadateľ o azyl ubytovaný v pobytovom tábore až do ukončenia konania o udelenie azylu.

Žiadateľ o azyl

Podľa zákona o azyle najmä štátny príslušník inej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá na útvare Policajného zboru SR vyhlási, že žiada o azyl na území Slovenskej republiky.


Zdroje:

  • Asylum and Migration Glossary 3.0, European Migration Network (EMN), 2014.
  • Bargerová, Z., Divinský, B.: Integrácia migrantov v Slovenskej republike. Výzvy a odporúčania pre tvorcov politík. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2008.
  • Hrivnáková, J.: Posilnenie uplatňovania princípov multikulturality, kultúrnej diverzity a antidiskriminácie z profesijných skupín pracujúcich s migrantmi na Slovensku. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2008.
  • Mistrík, E.: Pojmy. In: Šoltésová, K. (ed.): Multikulti na školách. Metodická príručka pre multikultúrnu výchovu. Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, 2006, s. 37 – 66.
  • Medzinárodný dohovor o právnom postavení utečencov (Ženevský dohovor).
  • Oriešková L., Milla M., Aj my sme tu doma. Inštruktážny materiál. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2013.
  • Spoločné základné princípy integračnej politiky prisťahovalcov v krajinách Európskej únie, 2004.
  • Štefančík, Radoslav: Úrovne migračnej politiky. Politické vedy 3, 2011.
  • The UN Recommendations on International Migration Statistics (Revision 1), UN Statistics Division, 1998
  • Zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve.
  • Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele.
  • Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov.
  • Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle. 
  • Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon).
  • Zákon č. 300/2005 Z. z. – Trestný zákon.
  • http://www.minv.sk/?formy-medzinarodnej-ochrany