Migrácia na Slovensku

Slovensko nepatrí k tradičným cieľovým krajinám migrantov. Je kultúrne homogénnou krajinou, ktorej sa nedotkol dramatický nárast migrácie v priebehu 20. storočia. Až donedávna bola Slovenská republika takmer výlučne krajinou pôvodu migrantov, teda krajinou, z ktorej občania z rôznych dôvodov migrovali do cudziny.

Výraznejšie zmeny priniesol až vstup Slovenska do Európskej únie a schengenského priestoru. V období od roku 2004 v Slovenskej republike (SR) poklesla najmä nelegálna a azylová migrácia a štvornásobne sa zvýšila legálna migrácia. Aj napriek tomu, že rast populácie cudzincov na Slovensku bol v rokoch 2004 – 2008 spomedzi všetkých členských štátov EÚ druhý najvyšší, zastúpenie cudzincov v populácii – v porovnaní s inými štátmi EÚ – zostáva na nízkej úrovni. Cudzinci dnes v SR tvoria 1,7 percenta populácie a ich počet pomaly, ale kontinuálne rastie: v roku 2016 ich u nás žilo o 8 460 viac ako v roku predtým, čo predstavuje nárast o 10 %.1

Popri migrácii zo sociálnych dôvodov, akými sú napríklad zlúčenie rodiny či manželstvo migranta so slovenským občanom, je dnes najvýraznejším komponentom legálnej migrácie práve migrácia za prácou a za štúdiom.

FAKTY A ČÍSLA O MIGRÁCII NA SLOVENSKU

93 247: Počet cudzincov s povolením na pobyt na Slovensku v roku 20162

  • Ich podiel na celkovej populácii Slovenska predstavuje 1,72 %.3
  • Od vstupu SR do EÚ v roku 2004 počet cudzincov legálne žijúcich v SR narástol viac ako štvornásobne (z 22 108 migrantov v roku 2004 na 93 247 v roku 2016).
  • Ak by sa všetci cudzinci v SR sústredili na jednom mieste, vytvorili by mesto veľké ako Prešov.

6.: Slovensko má spomedzi krajín Európskej únie šiesty najnižší podiel cudzincov4

  • Nižší podiel cudzincov na celkovom počte obyvateľstva má Bulharsko (0,91 %), Chorvátsko (0,87 %), Litva (0,77 %), Rumunsko (0,45 %) a Poľsko (0,28 %).
  • Zo susedných krajín má vyšší podiel migrantov Česko (4,34 %) a Rakúsko (13,19 %).

42 %: Podiel občanov Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rakúska a Ukrajiny v SR na počte cudzincov5

  • Tradične najpočetnejšiu kategóriu cudzincov u nás predstavujú občania susedných krajín, ktorých k Slovensku často viažu hlbšie pracovné, rodinné a iné sociálne väzby.
  • Ďalšou významnou skupinou migrantov sú občania juho- a východoeurópskych krajín (Rumunsko, Bulharsko, Rusko, Srbsko), ktorí tvoria 21,4 % všetkých cudzincov na Slovensku.
  • Občania z týchto krajín sformovali u nás v minulosti svoje komunity a ich rady ďalej rozširujú krajania prichádzajúci za štúdiom, prácou alebo z rodinných dôvodov.
  • Migranti z ázijských krajín (Vietnam, Čína, Kórejská republika a Thajsko), ktorí v minulosti boli dynamicky sa rozvíjajúcou skupinou cudzincov na Slovensku, tvoria spolu menej ako 7,4 % všetkých cudzincov na Slovensku, ich počet dosiahol takmer 6 900.

55,8 %: Občania krajín Európskej únie tvoria viac ako polovicu všetkých cudzincov na Slovensku

  • Najviac cudzincov z krajín EÚ na Slovensku pochádza z Českej republiky, je ich 11,1 % z celkového počtu cudzincov v SR.6
  • Z krajín EÚ okrem občanov Maďarska (8,4 %) a Poľska (6 %) majú početné zastúpenie aj občania Nemecka (4,7 %), Talianska (3 %) a Rakúska (2,5 %).
  • Významnejší nárast počtu migrantov nastal v prípade migrantov z Rumunska (7,4 %), ktorí sem po vstupe krajiny do EÚ prichádzali predovšetkým ako pracovní migranti. V roku 2016 bolo v SR zamestnaných 7 394 Rumunov v porovnaní so 4 134 občanmi Českej republiky.7

1/7: Podiel občanov Ukrajiny na celkovom počte cudzincov v SR (14 %); Ukrajinci majú na Slovensku najpočetnejšie zastúpenie občanov z krajín EÚ aj mimo EÚ8

  • Spomedzi cudzincov z krajín mimo EÚ majú po Ukrajincoch najväčšie zastúpenie na Slovensku migranti zo Srbska, Ruskej federácie, Vietnamu, Číny a Kórejskej republiky.
  • Občania tretích krajín tvoria 44,2 % z celkového počtu cudzincov na Slovensku, čo predstavuje cca 0,76 % populácie. Ak by sa sústredili na jednom mieste, s populáciou 41 232 ľudí by vytvorili mesto veľké ako Považská Bystrica alebo Zvolen.

35 090: Počet zamestnaných cudzincov v SR v roku 20169

  • Na 71 domácich zamestnancov tak v súčasnosti pripadá jeden pracujúci cudzinec.10
  • Počet zamestnaných cudzincov u nás vzrástol viac ako desaťnásobne – z 3 351 osôb v roku 2004 na 35 090 v roku 2016, z čoho bolo 11 036 štátnych príslušníkov z krajín mimo EÚ.
  • V roku 2016 boli u nás zamestnaní cudzinci z viac ako 120 štátov sveta, najviac z Rumunska (7 394), Srbska (5 140), Česka (4 134), Maďarska (3 696) a Poľska (3 204).11
  • Medzi pracujúcimi migrantmi výrazne prevyšujú muži, ktorí tvoria takmer 75 % všetkých zamestnaných cudzincov.12

2 170: Počet cudzincov, ktorí v roku 2016 nelegálne prekročili hranice alebo sa neoprávnene zdržiavali na území SR13

  • Od vstupu Slovenska do Európskej únie do roku 2014 poklesla v SR nelegálna migrácia osemnásobne: z 10 946 nelegálnych migrantov v roku 2004 na 1 304 migrantov v roku 2014. V roku 2015 počet cudzincov, ktorí nelegálne prekročili hranice alebo sa neoprávnene zdržiavali na území SR, stúpol na 2 535 a v roku 2016 klesol na 2 170.14

146: Počet žiadostí o azyl v SR v roku 201615

  • V roku 2004 požiadalo o udelenie azylu v SR 11 395 ľudí; za posledné roky sa počet žiadostí o azyl ustálil na niekoľko stoviek ročne.16
  • V  roku 2016 Slovenská republika udelila azyl 167 osobám, z toho 159 z humanitárnych dôvodov. O azyl v SR najčastejšie žiadali občania Ukrajiny, Afganistanu, Iraku, Sýrie a Pakistanu.
  • Z celkového počtu 58 467 žiadostí od roku 1993 bol udelený azyl 820 osobám a 684 osobám bola udelená doplnková ochrana ako ďalšia forma medzinárodnej ochrany.17

 


1 Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (ÚHCP P PZ) – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike za rok 2015 a 2016 (http://www.minv.sk/?rocenky)
2 ÚHCP P PZ – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike za rok 2016 (http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/uhcp/rocenky/rok_2016/2016-rocenka-UHCP-SK.pdf)
3 Štatistický úrad SR – Stav obyvateľstva v SR k 30. 9. 2016 (https://www.susr.sk/wps/portal?urile=wcm:path:/Obsah-SK/informativne-spravy/vsetky/b8a6f653-20f8-448d-a091-4a251680998b)
4 Eurostat – Populácia podľa občianstva – cudzinci (štatistika k 31. 12. 2014) (http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00001&plugin=1, http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tps00157 a http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tps00178)
5 Pozri [2]
6 Pozri [2]
7 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny – Zamestnávanie cudzincov na území Slovenskej republiky za rok 2016, december 2016 (http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/cudzinci/2016/cudzinci_1612.xlsx)
8 Pozri [2]
9 Pozri [7]
10 Štatistický úrad SR – Zamestnanosť v 3. štvrťroku 2016 (https://www.susr.sk/wps/portal?urile=wcm:path:/Obsah-SK/informativne-spravy/vsetky/991507b7-a5ae-45db-9166-78158444e5d4)
11 Pozri [7]
12 Pozri [7]
13 Pozri [2]
14 ÚHCP P PZ – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike (2000 – 2016) (http://www.minv.sk/?rocenky)
15 Migračný úrad MV SR – Štatistický prehľad žiadateľov o udelenie azylu za rok 2016 (http://www.minv.sk/?statistiky-20&subor=259132)
16 Štatistiky Migračného úradu Ministerstva vnútra SR (http://www.minv.sk/?statistiky-20)
17 Pozri [15]