Migrácia na Slovensku

Slovensko nepatrí k tradičným cieľovým krajinám migrantov. Je kultúrne homogénnou krajinou, ktorej sa nedotkol dramatický nárast migrácie v priebehu 20. storočia. Až donedávna bola Slovenská republika takmer výlučne krajinou pôvodu migrantov, teda krajinou, z ktorej občania z rôznych dôvodov migrovali do cudziny.

Výraznejšie zmeny priniesol až vstup Slovenska do Európskej únie a schengenského priestoru. V období od roku 2004 v Slovenskej republike (SR) poklesla najmä nelegálna a azylová migrácia a trojnásobne sa zvýšila legálna migrácia. Aj napriek tomu, že rast populácie cudzincov na Slovensku bol v rokoch 2004 – 2008 spomedzi všetkých členských štátov EÚ druhý najvyšší, zastúpenie cudzincov v populácii zostáva na nízkej úrovni. Cudzinci dnes v SR tvoria 1,5 percenta populácie a ich počet pomaly, ale kontinuálne rastie: v roku 2014 ich u nás žilo o 8 072 viac ako v roku predtým, čo predstavuje nárast o 10,5 %.1

Popri migrácii zo sociálnych dôvodov, akými sú napríklad zlúčenie rodiny či manželstvo migranta so slovenským občanom, je dnes najvýraznejším komponentom legálnej migrácie práve migrácia za prácou.

FAKTY A ČÍSLA O MIGRÁCII NA SLOVENSKU

84 787: Počet cudzincov s povolením na pobyt na Slovensku v roku 20152

  • Ich podiel na celkovej populácii Slovenska predstavuje 1,56 %.3
  • Od vstupu SR do EÚ v roku 2004 počet cudzincov legálne žijúcich v SR narástol takmer štvornásobne (z 22 108 migrantov v roku 2004 na 84 787 v roku 2015).
  • Ak by sa všetci cudzinci v SR sústredili na jednom mieste, vytvorili by mesto veľké ako Žilina.

6.: Slovensko má spomedzi krajín Európskej únie šiesty najnižší podiel cudzincov4

  • Nižší podiel cudzincov na celkovom počte obyvateľstva má Litva (0,75 %), Chorvátsko (0,65 %), Bulharsko (0,62 %), Rumunsko (0,35 %) a Poľsko (0,15 %).
  • Zo susedných krajín má vyšší podiel migrantov Česko (4 %) a Rakúsko (11,8 %).

42 %: Podiel občanov Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rakúska a Ukrajiny v SR na počte cudzincov5

  • Tradične najpočetnejšiu kategóriu cudzincov u nás predstavujú občania susedných krajín, ktorých k Slovensku často viažu hlbšie pracovné, rodinné a iné sociálne väzby.
  • Ďalšou významnou skupinou migrantov sú občania juho- a východoeurópskych krajín (Rumunsko, Bulharsko, Rusko, Srbsko), ktorí tvoria 20,5 % všetkých cudzincov na Slovensku.
  • Občania z týchto krajín sformovali u nás v minulosti svoje komunity a ich rady ďalej rozširujú krajania prichádzajúci za štúdiom, prácou alebo z rodinných dôvodov.
  • Migranti z ázijských krajín (Vietnam, Čína, Kórejská republika a Thajsko), ktorí v minulosti boli dynamicky sa rozvíjajúcou skupinou cudzincov na Slovensku, tvoria spolu menej ako 8 % všetkých cudzincov na Slovensku, ich počet mierne presiahol 6 300.

58,4 %: Občania krajín Európskej únie tvoria viac ako polovicu všetkých cudzincov na Slovensku

  • Najviac cudzincov z krajín EÚ na Slovensku pochádza z Českej republiky, je ich 11,7 % z celkového počtu cudzincov v SR.6
  • Z krajín EÚ okrem občanov Maďarska (8,9 %) a Poľska (6,3 %) majú početné zastúpenie aj občania Nemecka (5 %) a Rakúska (2,6 %).
  • Významnejší nárast počtu migrantov nastal v prípade migrantov z Rumunska (7,7 %), ktorí sem po vstupe krajiny do EÚ prichádzali predovšetkým ako pracovní migranti. V roku 2015 bolo v SR zamestnaných 6 261 Rumunov, t. j. 95 % z celkového počtu Rumunov s pobytom na Slovensku; v porovnaní s 32 % občanov Českej republiky s pobytom na Slovensku.7

1/8: Podiel občanov Ukrajiny na celkovom počte cudzincov v SR (12,6 %); Ukrajinci majú na Slovensku najpočetnejšie zastúpenie občanov z krajín EÚ aj mimo EÚ8

  • Spomedzi cudzincov z krajín mimo EÚ majú po Ukrajincoch najväčšie zastúpenie na Slovensku migranti zo Srbska, Ruskej federácie, Vietnamu, Číny a Kórejskej republiky.
  • Občania tretích krajín tvoria 41,6 % z celkového počtu cudzincov na Slovensku, čo predstavuje cca 0,65 % populácie. Ak by sa sústredili na jednom mieste, s populáciou 35 261 ľudí by vytvorili mesto veľké ako Komárno alebo Humenné.

25 537: Počet zamestnaných cudzincov v SR v roku 20159

  • Na 95 domácich zamestnancov tak v súčasnosti pripadá jeden pracujúci cudzinec.10
  • Počet zamestnaných cudzincov u nás vzrástol viac ako sedemnásobne – z 3 351 osôb v roku 2004 na 25 537 v roku 2015, z čoho bolo 6 109 štátnych príslušníkov z krajín mimo EÚ.
  • Pre hospodársku krízu došlo k zníženiu prílevu cudzincov za prácou – v roku 2011 bolo u nás zamestnaných 22 185 cudzincov zo 130 štátov sveta.11
  • Medzi pracujúcimi migrantmi výrazne prevyšujú muži, ktorí tvoria takmer 75 % všetkých zamestnaných cudzincov.12

2 535: Počet cudzincov, ktorí v roku 2015 nelegálne prekročili hranice alebo sa neoprávnene zdržiavali na území SR13

  • Od vstupu Slovenska do Európskej únie do roku 2014 poklesla v SR nelegálna migrácia osemnásobne: z 10 946 nelegálnych migrantov v roku 2004 na 1 304 migrantov v roku 2014. V roku 2015 počet cudzincov, ktorí nelegálne prekročili hranice alebo sa neoprávnene zdržiavali na území SR, stúpol na 2 535.14

330: Počet žiadostí o azyl v SR v roku 201515

  • V roku 2004 požiadalo o udelenie azylu v SR 11 395 ľudí; za posledné roky sa počet žiadostí o azyl ustálil na niekoľko stoviek ročne.16
  • V  roku 2015 Slovenská republika udelila azyl 8 osobám, najčastejšie oň žiadali občania Iraku, Afganistanu a Ukrajiny.
  • Z celkového počtu 58 321 žiadostí od roku 1993 bol udelený azyl 653 osobám a 672 osobám bola udelená doplnková ochrana ako ďalšia forma medzinárodnej ochrany.17

 


1 Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (ÚHCP P PZ) – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike za rok 2014 a 2015 (http://www.minv.sk/?rocenky)
2 ÚHCP P PZ – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike za rok 2015 (http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2015/2015-rocenka-UHCP-SK.pdf)
3 Štatistický úrad SR – Stav obyvateľstva v SR k 30. 9. 2015 (http://www.susr.sk:80/wps/portal?urile=wcm:path:/Obsah-SK/informativne-spravy/vsetky/6700d047-5977-4e38-8e5c-d7d5b94c66b1)
4 Eurostat – Populácia podľa občianstva – cudzinci (štatistika k 31. 12. 2013) (http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00001&plugin=1, http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tps00157 a http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tps00178)
5 Pozri [2].
6 Pozri [2].
7 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny – Zamestnávanie cudzincov na území Slovenskej republiky za rok 2015, december 2015 (http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/cudzinci/2015/cudzinci_1512.xlsx)
8 Pozri [2].
9 Pozri [7].
10 Štatistický úrad SR – Zamestnanosť v 3. štvrťroku 2015 (http://www.susr.sk:80/wps/portal?urile=wcm:path:/Obsah-SK/informativne-spravy/vsetky/414b86d6-afc0-48af-a8dd-74421a150bac)
11 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny – štatistiky Zamestnávanie cudzincov na území Slovenskej republiky, december 2011 (http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/cudzinci/2011/Webcudzinci201112.xls)
12 Pozri [7].
13 Pozri [2].
14 ÚHCP P PZ – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike (2000 – 2015) (http://www.minv.sk/?rocenky)
15 Migračný úrad MV SR – Štatistický prehľad žiadateľov o udelenie azylu za rok 2015 (http://www.minv.sk/?statistiky-20&subor=233448)
16 Štatistiky Migračného úradu Ministerstva vnútra SR (http://www.minv.sk/?statistiky-20)
17 Pozri [15]