fbpx

Марія, 25-річна менеджерка зі зв'язків з громадськістю, жила у Києві разом зі своїм чоловіком Сашею. Вони обоє працювали і жили на повну в столиці, але коли вдарила пандемія COVID-19, вони вирішили переїхати у сільську місцевість, в тихе село на околиці Черкас.

Príbeh tiež dostupný v ukrajinčine | angličtine

Mariia, 25-ročná manažérka pre vzťahy s verejnosťou, žila v Kyjeve spolu so svojím manželom Sašom. Obaja pracovali a žili naplno v hlavnom meste, ale po tom, čo celý svet zasiahla pandémia COVID-19, sa rozhodli presťahovať sa na vidiek, do pokojnej dediny na okraji Čerkasy.

Obec Tskaltubo v strednej časti Gruzínska je známa svojimi zelenými údoliami a prameňmi minerálnej vody. Práve sem sa presťahoval Shota s rodinou po návrate zo Slovenska, v čase, keď sa po svete začala šíriť pandémia koronavírusu. Shota s manželkou majú malé hospodárstvo, práca na vlastnej farme a mladá rodina ich úplne zamestnáva.

Prečo sa Shota pred vyše rokom obrátil na IOM s prosbou o pomoc?

Manželia z Ukrajiny žijú v staršom rodinnom dome v hornatej Ivano-frankivskej oblasti. Pre svoju polohu je dom často ťažko skúšaný množstvom dažďa a snehu. Rodinu dlhodobo trápila zatekajúca strecha, cez ktorú im voda ničila steny a strop.

Ivan prišiel o povolenie na pobyt na Slovensku. Spolu s tým mu bol udelený aj zákaz vstupu do Európskej únie. Toto je jeho príbeh.

Situácia doma bola nestabilná a zhoršovali sa aj podmienky a vyhliadky na život, rozhodli sa preto odísť. Peniaze na cestu zabezpečil pán Hassan predajom celého svojho majetku vrátane domu v irackom meste Sulejmáníja, v ktorom žil so svojou rodinou. S manželkou, tromi malými deťmi a bratom sa vydali na cestu. Ich cieľom bola západná Európa.

Pred viac ako štyrmi rokmi sa Yuliya ocitla na Slovensku bez ubytovania, peňazí, povolenia na pobyt či ďalšej perspektívy. V tejto situácii nemohla a nechcela ostať na Slovensku, preto oslovila Medzinárodnú organizáciu pre migráciu (IOM) s prosbou o pomoc pri návrate domov. Úspešne sa vrátila na Ukrajinu a rozhodla sa pre nový život v hlavnom meste, o čom si môžete prečítať v jej staršom príbehu. Po rokoch sme sa ju navštívili a boli sme zvedaví, aký má jej príbeh pokračovanie.

Faisal ušiel z Afganistanu, keď mal 14 rokov. Jeho rodina čelila hrozbám a rozhodla sa poslať ho do bezpečia, v nádeji, že v Európe bude mať lepší život. Cesta cez Irán a Turecko preňho nebola ľahká a na ďalšiu cestu si musel zarobiť. Pomocnými prácami na farmách v Turecku strávil viac ako dva roky.

Kata odišla zo Srbska, keď mala 21 rokov, žila s mamou a študovala právo. Na štúdium sa snažila zarobiť si brigádami, ale nestačilo to. Mama jej pomôcť nevedela, na celú domácnosť bola sama.

Pani Phuong v roku 2017 opustila rodnú provinciu Ha Tinh, ktorá pre náročné prírodné podmienky patrí k najchudobnejším provinciám vo Vietname. Členitý reliéf tejto časti krajiny spojený s chladnými zimami a veľmi teplými letami nútia mnohých, predovšetkým mladších obyvateľov, hľadať zdroj obživy za hranicami krajiny.