„Narodila som sa v strede Európy, v malom mestečku Rachov v Zakarpatskej oblasti, neďaleko východnej hranice Slovenska,“ s hrdosťou začína Hanna. Starý pamätník z roku 1887 aj jeho modernejšia verzia z lesklého kovu od miestneho umelca naznačujú, kde sa tu nachádza geografický stred Európy.
Hanna, matka piatich detí, prišla do Humanitárneho centra v Gabčíkove z ukrajinskej Odesy, zatiaľ čo jej manžel a syn vstúpili do ukrajinskej armády a bojujú v Bachmute. Foto © Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) 2023.
Hanna rozpráva o svojom detstve v Rachove a popritom tlmočníčke gestikuluje, že jej nemusí všetko prekladať. Za posledné mesiace sa jej podarilo slovenčinu zvládnuť celkom dobre.
Keď mala pätnásť rokov, presťahovala sa do dediny Mykolajivka neďaleko Odesy, ktorá je tretím najľudnatejším mestom na Ukrajine. Začala navštevovať strednú odbornú školu, kde sa vyučila štukatérstvu. Roky plynuli a Hanna si našla uplatnenie v povolaní, ktoré si vybrala. Dvakrát sa vydala a z dvoch manželstiev sa jej narodili dve dcéry a traja synovia.
Keď vo februári 2022 ruská invázia naplno udrela na Ukrajinu, Hanna bývala v Odese už viac ako štyridsaťpäť rokov. Ako hlavný námorný prístav a dopravný uzol s dvakrát väčším počtom obyvateľov ako Bratislava sa Odesa stala terčom ostreľovania a leteckých útokov, ktoré ruské sily viedli z vojnových lodí v Čiernom mori. Všade sa ozývali mohutné výbuchy.
Hanna sa veľmi obáva o bezpečnosť manžela a syna bojujúcich v Bachmute. Zároveň je však hrdá na ich odvahu a odhodlanie brániť svoju vlasť. Foto © Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) 2023.
Hannin manžel Vasyľ sa hneď na druhý deň po vypuknutí vojny dobrovoľne prihlásil do ukrajinskej armády. „Nechcela som, aby šiel do armády v roku 2014, keď Rusko napadlo Krymský polostrov. No tentokrát na môj súhlas nečakal.“ Nakoniec spolu s manželom narukoval aj ich najmladší syn a teraz sú v Bachmute. „V samom pekle Bachmutu,“ dodáva. Zaťa tu nedávno tiež naverbovali do armády. Hanna sa bojí o ich životy. Keď ukazuje ich videá a fotografie, do očí sa jej tisnú slzy.
Keď na Odesu začali padať riadené strely, ľudia začali z mesta hromadne utekať. Hanna s nevestou a troma vnúčatami nastúpili do preplneného evakuačného vlaku do Užhorodu. Cesta bola vyčerpávajúca, najmä pre malé deti. Na západnej Ukrajine dostali ponuku odísť do Talianska, no ony sa rozhodli pre Slovensko, ktoré bolo bližšie. Napokon, 25. marca 2022, dorazili do Humanitárneho centra v Gabčíkove, kde im pomáha Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM).
Hanna sa rýchlo prispôsobila novému prostrediu. „Ja sa len tak ľahko nevzdávam a nepodlieham hystérii,“ hovorí. Nebola to pre ňu prvá zahraničná cesta. V minulosti už niekoľkokrát vycestovala za sezónnymi prácami do Česka. Na Slovensku si hneď našla prácu na čerpacej stanici, kde umývala okná na autách. Neskôr chodila od domu k domu a ponúkala čistenie okien a pomoc v záhrade. Hannina nevesta si našla prácu v miestnej pekárni, vnúčatá zapísali do miestnych škôl.
O pár mesiacov neskôr si Hanna našla novú prácu ako upratovačka v supermarkete v neďalekej Dunajskej Strede. Denné dochádzanie autobusom 30 km do práce a späť do humanitárneho centra ju neodradilo. Autobusy neskoro večer do Gabčíkova už nejazdili, tak sa rozhodla, že po neskorej večernej smene využije bicykel, ktorý jej darovali ľudia, pre ktorých predtým pracovala.
Raz večer, keď sa vracala domov na bicykli, do nej vrazilo protiidúce auto. Hanna sa v zlomku sekundy ocitla v priekope pri ceste. Doteraz si pamätá všetko - bolesť, šok, aj ľudí, ktorí zastavili, aby jej pomohli.
Táto nehoda úplne zmenila Hannin život. „To, čo ma nedobehlo na Ukrajine, ma dostihlo neskôr,“ zamýšľa sa. „Som rada, že som prežila.“
Hannu zrazilo auto cestou z práce na bicykli. Kvôli početným zraneniam musela podstúpiť tri zložité operácie. Foto © Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) 2023.
Početné zranenia, zlomeniny, tržné rany a pomliaždeniny si vyžiadali tri komplikované operácie a niekoľko týždňov hospitalizácie. Hanna v tom čase nemala zdravotné poistenie a so statusom dočasného útočiska mala nárok len na neodkladnú zdravotnú starostlivosť.
Z nemocnice ju prepustili v júni. Svoje prvé leto na Slovensku strávila s ľavou rukou v sadre, na kontrolách, preväzoch a rehabilitáciách. V auguste podstúpila ďalšiu operáciu. Opäť sa vyhla najhoršiemu.
Krátko nato prišla Hanna do kancelárie IOM v Humanitárnom centre v Gabčíkove s prosbou o pomoc. V tom čase nebola vôbec schopná používať ľavú ruku. Nedokázala vykonávať jednoduché činnosti, napríklad obliecť sa, učesať si vlasy alebo uchopiť veci prstami, čo jej bránilo nájsť si prácu. Hoci jej lekári odporučili pooperačný pobyt v špecializovanom zariadení, nemohla si ho vzhľadom na svoju sociálnu situáciu a zdravotné poistenie dovoliť. „Keby som vtedy mala možnosť dostať pracovnú zmluvu s nárokom na zdravotné poistenie, určite by som to využila," priznáva Hanna.
Kancelária IOM v Humanitárnom centre v Gabčíkove poskytovala informácie, pracovné a právne poradenstvo a kurzy slovenského jazyka od apríla 2022 do marca 2023 . IOM zároveň distribuovala materiálnu pomoc, ako napríklad prikrývky, oblečenie, obuv a kuchynské a hygienické súpravy, organizovala komunitné aktivity a psychosociálnu podporu, ako aj ďalšie aktivity vrátane kyvadlovej autobusovej dopravy z Gabčíkova do Bratislavy a Dunajskej Stredy pre takmer 1 000 obyvateľov žijúcich v humanitárnom centre.
Hoci Hannine potreby nespadali do žiadnej zo spomínaných kategórií, IOM sa jej rozhodla pomôcť získať prístup ku všetkým fázam pooperačnej liečby na Slovensku.
Tím IOM v Humanitárnom centre v Gabčíkove bol odhodlaný pomôcť Hanne zotaviť sa po nehode a následných operáciách. Foto © Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) 2023.
Koncom roka dostala Hanna od jedného zariadenia v Piešťanoch ponuku 10-dňového pobytu vrátane liečebných procedúr ako pro bono prípad. „Ešte stále som dojatá, keď si na to spomeniem. Veľa to pre mňa znamenalo,“ spomína.
Keď sa v polovici januára vrátila z Piešťan, cítila sa zdravotne oveľa lepšie. Ľahšie sa jej chodilo, ľavú ruku mala pohyblivejšiu a dokonca ňou dokázala uchopiť kus papiera. V rehabilitačnej terapii pokračovala aj po návrate do Gabčíkova.
Hanna je odhodlaná vrátiť sa do práce a dúfa, že nájde zamestnávateľa, ktorý bude akceptovať jej zdravotný stav. Foto © Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) 2023.
Dnes sa Hanna cíti lepšie.
„Chcela by som pracovať, ale nie som si istá, či nájdem zamestnávateľa, ktorý prijme staršieho človeka nad 55 rokov so zdravotnými problémami.“
Dúfa však, že sa jej prácu aj napriek všetkému podarí nájsť. Vie, že nakoniec všetko zvládne. Tak, ako vždy.
Napísala: Jana Hönschová, IOM Slovensko
Fotky: Júlia Kováčová, IOM Slovensko
Prečítajte si ďalšie inšpiratívne príbehy ľudí, ktorým pomohla IOM:
Záblesk nádeje po ťažkom roku: ukrajinská rodina začína na Slovensku od nuly
Nový domov a nový začiatok pre ľudí z Ukrajiny na Slovensku
Žijú pre prítomnosť: Ukrajinci našli na Slovensku nádej, ďaleko od výbuchov a vojny
“The Heart Wants What It Wants”: A Mother Comes to Grips with a New Reality
S podporou:
U.S. Department of State Bureau of Population, Refugees, and Migration