fbpx

„Lekári mi povedali, že mi už nemôžu pomôcť a moje lôžko je potrebné pre pacienta, ktorý má ešte nádej na prežitie. Mne už nedávali žiadnu. Vraj mi ostávajú maximálne 2-3 mesiace,“ hovorí Svetlana (41) z Kramatorska v Doneckej oblasti na Ukrajine držiac na rukách malého syna Nazara (1). 

Svetlana je onkologická pacientka. O tom, že má rakovinu, sa dozvedela počas svojho štvrtého tehotenstva. Nazar sa narodil predčasne 18. februára 2022. O päť dní neskôr sa začala vojna na Ukrajine.Takto si Svetlana spomína na najdramatickejšie chvíle vo svojom  živote. Keď sme sa s ňou stretli pri jazere, neposedný chlapček Nazar lozil po deke a veselo sa hral s mamou.

Foto - Svetlana sa hrá so svojim synom Nazarom. Foto © Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) 2023.

Kvôli nedostupnosti liekov, zlým zdravotníckym službám a častému ostreľovaniu nemocníc sa Svetlana rozhodla odísť so svojimi tromi najmladšími deťmi na Slovensko. Jej manžel a najstarší syn, ktorý študuje na policajnej akadémii, ostali na Ukrajine. Doma jej dávali tri mesiace života, ale na Slovensku žije už rok a jej zdravotný stav sa viditeľne zlepšil. Vďaka pomoci, ktorú tu dostala od IOM Slovakia a Švajčiarskej agentúry pre rozvoj a spoluprácu, sa môže naplno venovať svojim trom deťom. Foto © Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) 2023.

Svetlana je zdravotná sestra, manželka a matka štyroch detí. V Kramatorsku pracovala na oddelení intenzívnej starostlivosti kardiologického centra a žila pokojným životom. S manželom čakali štvrté dieťa – syna Nazara. Pre oboch bolo tehotenstvo prekvapením, ďalšie dieťa už vo svojom veku nečakali. Svetlana však cítila, že prichádzajúci syn jej zmení život, že pre ňu spraví niečo špeciálne. S odstupom času si myslí, že jej zachránil život.

Vo štvrtom mesiaci tehotenstva prišlo Svetlane nevoľno a začalo ju pobolievať brucho. „V nemocnici mi povedali, že to nič nie je, že to budú pravdepodobne nevoľnosti spojené s tehotenstvom. Žila som si ďalej svoj život, chodila som do práce, starala sa o svojho štrnásťročného syna a dvanásťročnú dcéru“, opisuje Svetlana svoju skúsenosť s diagnostikou ochorenia. Bolesti však neprestávali a po štyroch mesiacoch ju prinútili navštíviť urgentný príjem v Kramatorskej nemocnici. Lekári vyhodnotili, že Svetlana musí okamžite podstúpiť urgentnú operáciu brucha. Jej syn sa narodil v ten istý deň cisárskym rezom. Lekári počas operácie objavili nádor a neskoršie vyšetrenia odhalili početné metastázy.

„Päť dní po pôrode Nazara previezli do nemocnice v Charkove, kde ho pripojili na kyslíkové prístroje, keďže na svet prišiel predčasne a nevedel ešte sám dýchať,” spomína si Svetlana na pobyt v nemocnici. Stalo sa to 23. februára, len deň pred inváziou ruských vojsk na Ukrajinu. „Bola som vysilená po operácii, odlúčená od dieťaťa a so správou o rakovine som len s ťažkosťami vnímala, čo sa udialo v nasledujúci deň po prevoze syna do Charkova,” opisuje Svetlana moment, keď sa dozvedela, že Donecká oblasť sa ocitla v epicentre bojov. 

Nemocnice majú počas vojny nedostatočné vybavenie, časté výpadky elektriny znižujú kvalitu liečby onkologických pacientov

Svetlana mala šťastie, že jej operácia prebehla ešte pred začiatkom invázie. Ukrajinské nemocnice sa totiž po vypuknutí vojny reprofilovali a mnohé onkologické operácie boli odložené na neurčito, aby uvoľnili miesto ľuďom zraneným v boji. Zdravotná starostlivosť sa v dôsledku vojny preťažila, nemocnice sa stali terčom útokov a pacientov prepúšťali domov. S diagnostikovanou rakovinou prepustili domov aj Svetlanu. Lekári jej dávali tri mesiace života. „Tak som sa rozhodla, že budem podstupovať liečbu na vlastnú päsť,“ rozpráva Svetlana príbeh svojho boja s rakovinou s malým Nazarom na rukách.

Priatelia a kolegovia z kardiologického centra sa jej snažili pomôcť, ako vedeli. Zháňali jej lieky, ktoré boli v dôsledku výpadkov dodávok stále menej a menej dostupné. Najťažšie boje v tom čase prebiehali práve vo východnej časti Ukrajiny. Svetlana tak mala problém dostať sa na MRI, CT, či zohnať chemoterapiu, ktorá bola v jej liečbe kľúčová. Odísť z Ukrajiny a hľadať liečbu v zahraničí bola pre ňu a mnoho ďalších onkologických pacientov jediná možnosť ako sa pokúsiť zachrániť si život. 

„Jedného dňa mi zavolala istá žena. Povedala mi, že mám zbaliť seba aj deti a že ma bude o dva dni čakať na slovenských hraniciach. Vraj mi zabezpečila liečbu. A tak som zbalila do jednej tašky veci pre seba, dve staršie deti a novorodeniatko, rozlúčila som sa s manželom a priateľmi a na druhý deň sme nasadli na vlak do Užhorodu. Tam som dostala druhú dávku chemoterapie. Sestrička, ktorá mi ju zavádzala, mi potvrdila to, čo doktor v Kramatorsku – že mi ostáva už len nejaký čas“, spomína si na svoj náhly odchod z domova Svetlana. Nestihla sa ani rozlúčiť so svojím najstarším synom (20), ktorý študuje na policajnej škole. Na slovenských hraniciach sa stretla s pracovníčkou Svetovej zdravotníckej organizácie  (WHO), ktorá previezla Svetlanu s rodinou do dočasného ubytovania na bratislavských Kramároch. Na Slovensku sa vzápätí spustila vlna pomoci. 

Nezištná pomoc od ľudí bola pre Svetlanu ďalšou dávkou liekov proti bolesti

Svetlanin príbeh  oslovil mnohých ochotných ľudí, ktorí jej chceli pomôcť: „Pomáhali mi cudzí ľudia, ktorých som nikdy nevidela a nikdy som o nich nepočula. Kupovali nám jedlo, priniesli mlieko pre synčeka, doniesli nám oblečenie, pomohli nájsť ubytovanie. V nemocnici našli očného lekára pre moju dcéru, ktorá má problémy s očami. Deťom zorganizovali výlet k vodnému mlynu, aby som si na chvíľu oddýchla. Niekedy prišiel človek, ktorý ma jednoducho objal a povedal, že všetko bude dobré. Bolo to, akoby som práve dostala dávku liekov proti bolesti. Cítila som, že ľudia chcú, aby som prežila,“ dodáva Svetlana.

Foto - Svetla a jej syn Nazar na Slovensku. Foto © Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) 2023.

Svetlana so synom Nazarom a dvoma staršími deťmi prešla skoro 2000 kilometrov, aby sa jej dostalo kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Na Slovensku je jej dobre, krajina sa jej páči, ľudia sú k nej milí, deti chodia do školy a majú tu kamarátov. Za svojím domovom a Ukrajinou smúti každý deň, no vie, že vrátiť sa tam môže len ako zdravá žena. Foto © Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) 2023.

Svetlana sa v súčasnosti lieči v Národnom onkologickom ústave (NOÚ), ktorý jej zabezpečuje potrebné lieky a liečbu. „Každý pacient z Ukrajiny, ktorý príde do ambulancie NOÚ, absolvuje základnú konzultáciu a následne je podľa diagnózy odoslaný do odbornej ambulancie. Tam absolvuje potrebné diagnostické vyšetrenie a vystavia mu plán liečby,“ vraví MUDr. Jozef Dolník, námestník pre zdravotnú starostlivosť NOÚ, ktorý prichádza do kontaktu s onkologickými pacientmi a pacientkami z Ukrajiny. Lekári odhadujú, že Svetlanina liečba bude trvať ešte dva roky. Zatiaľ sa zdá, že viditeľne zaberá a Svetlana je vďačná za to, že ten čas môže stráviť na Slovensku, blízko svojho domova.

Pomoci sa Svetlane dostalo vďaka IOM Slovakia, ktorá je spolu s UNICEF, UNHCR a IFRC členom Peňažnej pracovnej skupiny (Cash Working Group). „V rámci skupiny poskytuje každá organizácia odlišný peňažný komponent, pričom IOM Slovakia poskytuje od roku 2022 peňažnú pomoc ľuďom so zdravotným znevýhodnením a špeciálnymi potrebami“, vysvetľuje Jasmine Riley, koordinátorka núdzovej pomoci IOM Slovensko. Svetlanu a ďalších 50 onkologických pacientov, ktorí si nemôžu dovoliť liečbu, pomohla vybrať sociálna sestra z NOÚ, ktorá je k dispozícii pacientom, mapuje ich východiskovú situáciu a pomáha im hľadať zdroje podpory. „Sociálna sestra identifikovala medzi pacientmi NOÚ z Ukrajiny tých, ktorí potrebujú finančnú pomoc, a priebežne s nimi komunikovala s podporou kolegov z WHO a IOM“ ozrejmil proces výberu pacientov MUDr. Jozef Dolník.

Olexander sa k potrebnej liečbe dostal na Slovensku

Onkologickým pacientom je aj dvadsaťdvaročný Olexander, ktorý prišiel na Slovensko v marci 2022. Býva v kuchyni malého bratislavského bytu u svojho brata, ktorý na Slovensku žije už pár rokov. Obaja pracujú pre firmu servisujúcu výťahy v obytných domoch. Momentálne si však Olexander hľadá náhradné bývanie, pretože jeho brat s manželkou čakajú prírastok do rodiny.

Na Ukrajine mal Olexander zázemie a stabilnú prácu. V Odese pracoval ako inštalatér elektrických systémov. Po vypuknutí vojny však o prácu prišiel, čo bolo jedným z dôvodov, prečo sa rozhodol odísť za bratom na Slovensko. Ďalším dôvodom bol jeho zdravotný stav, ktorý si vyžadoval odbornú lekársku starostlivosť. Tá sa však počas prebiehajúceho ozbrojeného konfliktu na Ukrajine hľadala ťažko.

Foto - Olexander (22) si prevzal finančnú pomoc od IOM Slovensko. Foto © Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) 2023.

Dvadsaťdvaročný Olexander si odbehol z práce, aby si prevzal finančnú pomoc od IOM Slovensko, ktorú poskytujeme v spolupráci s UK Aid. Spolu s bratom sa venuje servisu výťahov. Olexander by sa mal v nasledujúcich dňoch dozvedieť o ďalšom postupe svojej liečby. Pokiaľ si za ňu bude musieť platiť, finančná pomoc mu pomôže pokryť nevyhnutné prvotné náklady. Foto © Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) 2023.

„Po vypuknutí vojny bolo takmer nemožné dostať sa na MRI, ktoré som ako onkologický pacient potreboval absolvovať na nastavenie liečby. Elektrina vypadávala príliš často na to, aby som mohol podstúpiť magnetickú rezonanciu“, hovorí Olexander o ťažkostiach s prístupom k liečbe vo vojnou zmietanej Ukrajine. Olexander sa preto rozhodol pricestovať za bratom a zabojovať o svoj život na Slovensku.

Po príchode sa ho ujali špecialisti z Národného onkologického ústavu (NOÚ) v Bratislave. Olexander si spomína na pomerne hladký a jednoduchý presun svojej dokumentácie z ukrajinskej nemocnice do NOÚ. Na Slovensku podstúpil MRI potrebné na zistenie progresu rakoviny a v priebehu nasledujúcich týždňov sa dozvie, akú formu liečby podstúpi. Olexander navštívil Slovensko už pred vojnou, keď sem prišiel navštíviť svojho brata: „Na Slovensku sa mi páči, máte tu omnoho čistejší vzduch než máme my na Ukrajine. Cítim, že mi to pomáha pri dýchaní a ďalších zdravotných problémoch, ktoré mám. Lekári sú tu tiež veľmi milí a ľudia ochotní pomôcť“, hodnotí Olexander dojmy zo svojho nového domova.

Finančná pomoc je pre pacientov šancou na život

Pre Olexandra znamená táto pomoc príležitosť pokryť svoje základné potreby a možnosť aspoň čiastočne si hradiť nákladnú liečbu. Vďaka tomu, že finančná pomoc od donorov UK Aid a Švajčiarskej agentúry pre rozvoj a spoluprácu je viacúčelová, prijímatelia pomoci môžu príspevok využiť na úhradu potrebných výdavkov. „Táto pomoc pre mňa znamená šancu na život,“ vraví Svetlana, ktorá sa sama stará o tri deti.

Foto - IOM odovzdáva DiPocket karty s viacúčelovým kreditom pre onkologických pacientov v Národnom onkologickom ústave. Foto © Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) 2023.

Jasmine Riley, koordinátorka núdzovej pomoci IOM Slovensko, odovzdáva DiPocket karty s viacúčelovým kreditom pre onkologických pacientov doktorovi Jozefovi Dolníkovi, námestníkovi pre zdravotnú starostlivosť v Národnom onkologickom ústave. Finančná pomoc od IOM Slovakia a Švajčiarskej agentúry pre rozvoj a spoluprácu dáva mnohým šancu na pokrytie nevyhnutných výdavkov. Foto © Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) 2023.

MUDr. Jozef Dolník, námestník pre zdravotnú starostlivosť v NOÚ, vyzdvihuje dôležitosť finančnej podpory pre pacientov: „Existenčné obavy oberajú našich pacientov o sily, ktoré potrebujú na liečbu. Nedostatok zdrojov na dôstojné ubytovanie, ale aj vitamíny či špeciálnu stravu, zdravotné pomôcky a iné výdaje nad rámec tých, ktoré majú zdraví ľudia, má vplyv na zdravotný stav onkologických pacientov z Ukrajiny. Finančná pomoc, ktorá im pomôže preklenúť ťažké mesiace počas chemoterapie alebo pri zotavovaní sa po chirurgickej liečbe má obrovský význam pre nich a ich rodiny, ale aj pre úspech liečby.“ Výskum American Society of Clinical Oncology potvrdzuje, že onkologickí pacienti z vojnových oblastí trpia nielen stratou rodinnej štruktúry a podpory, ale aj stresom z vojny, nedostatočnou dostupnosťou zdravotníckych zariadení, infraštruktúry, dopravy, či nedostatkom základných liekov a lekárskeho vybavenia. 

Svetlana: Nevzdávajme sa

Keď sme sa pýtali Svetlany, kde našla v sebe silu hovoriť o svojom príbehu, povedala, že chce dať ženám v podobnej situácii nádej. Svetlanin odkaz znie jasne: 

„Musíte veriť, že všetko je možné. Nemôžete sedieť a čakať, že sa niečo stane – musíte na sebe pracovať, pomôcť sama sebe a konať. Musíte byť milá, aby k vám boli milí aj ostatní. Želám si, aby som sa mohla raz vrátiť na Ukrajinu, do môjho domova. Želám si pokoj pre moju rodnú zem a dúfam vo svetlú budúcnosť. Nevzdávajme sa.“

IOM Slovensko pomáha Ukrajincom viacerými spôsobmi. Program hotovostnej pomoci, ktorý bol plánovaný pre 400 príjemcov, prekonal očakávania a poukázal na potrebu takéhoto druhu podpory pre ľudí, ktorí okrem toho, že boli vysídlení zo svojich domovov, čelia aj ďalším životným problémom. V rámci programu bola peňažná pomoc poskytnutá na šesť mesiacov 211 osobám so zdravotným postihnutím a 527 osobám so špecifickými potrebami. 51 z nich boli pacienti s rakovinou.

Text a fotky: Viktória Križanová, IOM Slovensko

Prečítajte si viac o našej pomoci:

Rozhovor: S čím potrebujú migranti, ktorí si na Slovensku hľadajú prácu, pomôcť? 

Od zraniteľnosti k odolnosti: tréningy sebaobrany pomáhajú ženám z Ukrajiny získať sebavedomie a zvládať stres 

Nájsť si prácu a nový domov chce čas. Ľudia z Ukrajiny ho získajú vďaka Programu podpory bývania IOM 

Migračné informačné centrum IOM je už vo všetkých krajských mestách Slovenska

Ako programy sociokultúrnej orientácie pomáhajú ľuďom z Ukrajiny prispôsobiť sa v novom prostredí

S podporou:

logo ukaid web

 

logo swiss sem web