Pán Ahmad Abassi sa v čase dospievania pustil do štúdia na strednej škole. Snažil sa získať na štúdiá peniaze a ako brigádnik si privyrábal v obchode s obuvou. Príjem mu však na štúdium nestačil a ani rodina si nemohla dovoliť financovať jeho vzdelávanie.

Príbeh Emreho z Gruzínska sa začína v roku 2015, keď získal štipendium na univerzite v Bratislave. Ako prvé sa po príchode na Slovensko začal učiť slovenský jazyk a pripravovať sa na štúdium.

Samer Hasani sa doma v Iraku ocitol v zložitej osobnej situácii. Rozhodol sa odísť do Európy, na túto cestu si dlho šetril peniaze. Podarilo sa mu vycestovať, no bez povolenia na pobyt ho zadržali a zaistili na Slovensku. Tu sa mladý a cieľavedomý človek rozhodoval, čo ďalej. Zvažoval viaceré možnosti, nakoniec sa obrátil na IOM a požiadal o pomoc pri návrate domov. IOM zabezpečila Samerovi náhradný cestovný doklad a letenky na cestu domov.

„Cítime sa tu dobre, máme kde spať, máme čo jesť a sme tu v bezpečí – čo viac si môžeme priať?“ Tak hodnotí svoj dočasný pobyt na Slovensku mladý Amin zo Somálska. Patrí medzi utečencov, ktorým Slovenská republika poskytla na svojom území dočasné útočisko. Spolu s matkou a súrodencami ho Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) zaradil do programu humanitárny transfer utečencov cez územie SR a Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) ich prepravila na Slovensko. Ubytovaní sú v Núdzovom tranzitnom centre (Emergency Transit Centre – ETC) v Humennom.

Sofia opustila svoj domov na Ukrajine, keď mala 20 rokov. Za jej odchodom boli rodinné dôvody, túžba osamostatniť sa a aj si zarobiť v zahraničí. Mimo domova strávila 10 rokov v rôznych krajinách, z toho väčšinu času prežila práve na Slovensku, kde sa jej príležitostne podarilo pracovať ako pomocná sila.

Marika žila so svojou rodinou vo veľmi chudobných pomeroch. S malým dieťaťom a nedokončeným vzdelaním si nedokázala nájsť prácu, ktorá by jej pomohla uniknúť zo zlej sociálnej situácie. Keď prišiel sused Jozef s ponukou práce v Anglicku, začala uvažovať nad odchodom zo Slovenska. Podmienkou bolo, aby išla sama, bez dieťaťa. Vtedy na chvíľu zaváhala. Vidina lepšieho života a dostatku peňazí pre celú rodinu však napokon zvíťazili.

Pán Lagarde odcestoval z Filipín na Slovensko, aby zarobil peniaze na živobytie svojej rodiny. Počas vyše šiestich rokov vystriedal viacero zamestnaní – pracoval ako čašník, vodič alebo skladník. Po komplikáciách so zamestnávateľom sa dostal do situácie, keď ostal bez mzdy a bez povolenia na pobyt na Slovensku. Vtedy sa rozhodol pre návrat domov a obrátil sa o pomoc na IOM.

Príbeh 31-ročného Sheremeta Beqiriho sa začína v Kosove, kde býval aj s celou rodinou u svojho bratanca. Nemohli však u neho ostať dlhodobo. Nevyriešená bytová otázka bola jedným z dôvodov, pre ktorý sa rozhodli odísť. Počas snahy dostať sa do západnej Európy bol pán Beqiri spolu s rodinou zadržaný na území Slovenska.

Rahima mala len 18 rokov, keď spolu s 15-ročnou sestrou Laimahou ostali sirotami vo vojnou zmietanom Afganistane. Situácia v krajine bola zlá a preto sa rozhodli utiecť do Iránu, kde žil ich strýko s rodinou. Bez peňazí a dokladov a po niekoľkých dňoch strastiplnej cesty ich prevádzači dopravili do Iránu a strýko sa zaviazal splatiť dlh, ktorý im vznikol za cestu. Aj keď sa im podarilo opustiť Afganistan, ich život v Iráne nebol ľahký. Cítili sa zaviazané strýkovi, ktorý sa o nich staral, ako len vedel.

Súrodenci Adam a Majka odcestovali s Robom do Anglicka. Robo bol rodinný známy. Navrhol ich mame, že oboch ubytuje u seba a pomôže im nájsť prácu cez pracovné agentúry. Mama mu dôverovala a deti mu zverila.