Slovensko nepatrí k tradičným cieľovým krajinám migrantov. Je kultúrne homogénnou krajinou, ktorej sa nedotkol dramatický nárast migrácie v priebehu 20. storočia. Až donedávna bola Slovenská republika takmer výlučne krajinou pôvodu migrantov, teda krajinou, z ktorej občania z rôznych dôvodov migrovali do cudziny.

Výraznejšie zmeny priniesol až vstup Slovenska do Európskej únie a schengenského priestoru. V období od roku 2004 v Slovenskej republike (SR) poklesla najmä nelegálna a azylová migrácia a šesťnásobne sa zvýšila legálna migrácia. Aj napriek tomu, že rast populácie cudzincov na Slovensku bol v rokoch 2004 – 2008 spomedzi všetkých členských štátov EÚ druhý najvyšší, zastúpenie cudzincov v populácii – v porovnaní s inými štátmi EÚ – zostáva na nízkej úrovni. Cudzinci dnes v SR tvoria 2,67 percenta populácie a ich počet pomaly, ale kontinuálne rastie: v júni 2020 ich u nás žilo o 15 522 viac ako rok predtým, čo predstavuje nárast o 12 %.1

Popri migrácii zo sociálnych dôvodov, akými sú napríklad zlúčenie rodiny či manželstvo migranta so slovenským občanom, je dnes najvýraznejším komponentom legálnej migrácie na Slovensko práve migrácia za prácou, podnikaním a za štúdiom.

(Ak nie je uvedené inak, štatistiky sú k 30. 6. 2020.)

FAKTY A ČÍSLA O MIGRÁCII NA SLOVENSKU

145 940: Počet cudzincov s povolením na pobyt na Slovensku v júni 20202

  • Ich podiel na celkovej populácii Slovenska predstavuje 2,67 %.3
  • Od vstupu SR do EÚ v roku 2004 počet cudzincov legálne žijúcich v SR narástol skoro sedemnásobne (z 22 108 migrantov v roku 2004 na 145 940 v roku 2020).
  • Ak by sa všetci cudzinci v SR sústredili na jednom mieste, vytvorili by mesto ako Prešov a Trenčín dokopy.

4.: Slovensko má spomedzi krajín Európskej únie štvrtý najnižší podiel cudzincov4

  • Nižší podiel cudzincov na celkovom počte obyvateľstva má Bulharsko (1,37 %), Poľsko (0,76 %) a Rumunsko (0,62 %).
  • Zo susedných krajín má vyšší podiel migrantov Česko (5,23 %) a Rakúsko (16,11 %).

47,2 %: Podiel občanov Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rakúska a Ukrajiny v SR na počte cudzincov5

  • Tradične najpočetnejšiu kategóriu cudzincov u nás predstavujú občania susedných krajín, ktorých k Slovensku často viažu hlbšie pracovné, rodinné a iné sociálne väzby.
  • Ďalšou významnou skupinou migrantov sú občania juho- a východoeurópskych krajín (Rumunsko, Bulharsko, Rusko, Srbsko), ktorí tvoria 21,4 % všetkých cudzincov na Slovensku.
  • Občania z týchto krajín sformovali u nás v minulosti svoje komunity a ich rady ďalej rozširujú krajania prichádzajúci za štúdiom, prácou alebo z rodinných dôvodov.
  • Migranti z ázijských krajín (Vietnam, Čína, Kórejská republika a Thajsko), ktorí v minulosti boli dynamicky sa rozvíjajúcou skupinou cudzincov na Slovensku a v súčasnosti sa nárast ich počtu spomalil, tvoria spolu 7,6 % všetkých cudzincov na Slovensku, ich počet dosiahol 11 133.

39,5 %: Občania krajín Európskej únie tvoria dve pätiny všetkých cudzincov na Slovensku

  • Najviac cudzincov z krajín EÚ na Slovensku pochádza z Českej republiky, je ich 8 % z celkového počtu cudzincov v SR.6
  • Z krajín EÚ okrem občanov Maďarska (6,2 %) a Poľska (4,1 %) majú početné zastúpenie aj občania Nemecka (3,1 %), Talianska (2,1 %) a Veľkej Británie (1,8 %).
  • Významnejší nárast počtu migrantov z EÚ nastal v minulosti v prípade migrantov z Rumunska (5 %), ktorí sem po vstupe krajiny do EÚ prichádzali predovšetkým ako pracovní migranti. V júni 2020 bolo v SR zamestnaných 8 044 Rumunov v porovnaní so 5 895 občanmi Českej republiky.7

1/4: Podiel občanov Ukrajiny na celkovom počte cudzincov v SR (27,1 %); Ukrajinci majú na Slovensku najpočetnejšie zastúpenie občanov z krajín EÚ aj mimo EÚ8

  • Spomedzi cudzincov z krajín mimo EÚ majú po Ukrajincoch najväčšie zastúpenie na Slovensku migranti zo Srbska, Vietnamu, Ruskej federácie a Číny.

60,5%: Podiel občanov tretích krajín tvoria na celkovom počte cudzincov na Slovensku

  • Tento podiel predstavuje cca 1,6 % celkovej populácie SR.
  • Ak by sa sústredili na jednom mieste, s populáciou 88 245 ľudí by občania tretích krajín na Slovensku vytvorili mesto veľké ako Prešov.

74 298: Počet cudzincov zamestnaných v SR v roku 20209

  • Na 32 domácich zamestnancov tak v súčasnosti pripadá jeden zamestnaný cudzinec.10
  • Počet zamestnaných cudzincov v SR od jej vstupu do EÚ u nás vzrástol viac ako dvadsaťdvanásobne – z 3 351 osôb v roku 2004 na 74 298 v júni 2020, z čoho bolo 43 768 štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ.
  • V roku 2020 boli u nás zamestnaní cudzinci z približne 130 štátov sveta, najviac z Ukrajiny (21 411), zo Srbska (12 380), Rumunska (8 044), Česka (5 895) a Maďarska (5 075) .11
  • Medzi pracujúcimi migrantmi výrazne prevyšujú muži, ktorí tvoria vyše 73 % všetkých zamestnaných cudzincov.12

481: Počet cudzincov, ktorí v 1. polroku 2020 nelegálne prekročili hranice alebo sa neoprávnene zdržiavali na území SR13

  • Od vstupu Slovenska do Európskej únie do roku 2014 poklesla v SR nelegálna migrácia osemnásobne: z 10 946 nelegálnych migrantov v roku 2004 na 1 304 migrantov v roku 2014.
  • V roku 2019 počet cudzincov, ktorí nelegálne prekročili hranice alebo sa neoprávnene zdržiavali na území SR, bol 2 190.14

89: Počet žiadostí o azyl v SR v 1. polroku 202015

  • O azyl v SR v 1. polroku 2020 najčastejšie žiadali občania Sýrie, Afganistanu, Iránu a Bangladéša.
  • V 1. polroku 2020 Slovenská republika udelila azyl 4 osobám.
  • Na porovnanie: V roku 2004 požiadalo o udelenie azylu v SR 11 395 ľudí; za posledné roky sa počet žiadostí o azyl ustálil na niekoľko stoviek ročne.16
  • Z celkového počtu 59 132 žiadostí o azyl od roku 1993 bol azyl udelený 867 osobám a 775 osobám bola udelená doplnková ochrana ako ďalšia forma medzinárodnej ochrany.17

1 Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (ÚHCP P PZ) – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike za rok 2019 a 2020 (http://www.minv.sk/?rocenky)
2 ÚHCP P PZ – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike za 1. polrok 2020 (https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2020/2020-I.polrok-UHCP-SK.pdf)
3 Štatistický úrad SR – Stav obyvateľstva v SR k 30. 6. 2020 (5 460 136) (https://www.susr.sk/wps/portal?urile=wcm:path:/obsah-sk-inf-akt/informativne-spravy/vsetky/c89db817-b8c0-4b36-aed3-983435e27e9a)
4 Eurostat – Populácia podľa občianstva a pobytu – cudzinci (štatistika k 1. 1. 2019) (https://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00001&plugin=1, https://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00157&plugin=1 a https://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00178&plugin=1)
5 Pozri [2]
6 Pozri [2]
7 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny – Zamestnávanie cudzincov na území Slovenskej republiky za rok 2020, jún 2020 (https://www.upsvr.gov.sk/buxus/docs/statistic/cudzinci/2020/cudzinci_2006.xlsx)
8 Pozri [2]
9 Pozri [7]
10 Štatistický úrad SR – Zamestnanosť v 2. štvrťroku 2020 (2 384 700, po odpočítaní osôb pracujúcich v zahraničí) (https://www.susr.sk/wps/portal?urile=wcm:path:/obsah-sk-inf-akt/informativne-spravy/vsetky/ec4a8fde-25df-4f16-98d7-48db0b2a982f).
11 Pozri [7]
12 Pozri [7]
13 Pozri [2]
14 ÚHCP P PZ – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike (2000 – 2020) (http://www.minv.sk/?rocenky)
15 Migračný úrad MV SR – Štatistický prehľad Žiadatelia o udelenie azylu a rozhodnutia v I. stupni za obdobie rokov 1993 – jún 2020 (https://www.minv.sk/?statistiky-20&subor=378886)
16 Štatistiky Migračného úradu Ministerstva vnútra SR (http://www.minv.sk/?statistiky-20)
17 Pozri [15]

Aktualizácia: 29. 9. 2020.

0
0
0
s2smodern