Slovensko nepatrí k tradičným cieľovým krajinám migrantov. Je kultúrne homogénnou krajinou, ktorej sa nedotkol dramatický nárast migrácie v priebehu 20. storočia. Až donedávna bola Slovenská republika takmer výlučne krajinou pôvodu migrantov, teda krajinou, z ktorej občania z rôznych dôvodov migrovali do cudziny.

Výraznejšie zmeny priniesol až vstup Slovenska do Európskej únie a schengenského priestoru. V období od roku 2004 v Slovenskej republike (SR) poklesla najmä nelegálna a azylová migrácia a šesťnásobne sa zvýšila legálna migrácia. Aj napriek tomu, že rast populácie cudzincov na Slovensku bol v rokoch 2004 – 2008 spomedzi všetkých členských štátov EÚ druhý najvyšší, zastúpenie cudzincov v populácii – v porovnaní s inými štátmi EÚ – zostáva na nízkej úrovni. Cudzinci dnes v SR tvoria 2,2 percenta populácie a ich počet pomaly, ale kontinuálne rastie: v roku 2018 ich u nás žilo o 16 813 viac ako rok predtým, čo predstavuje nárast o 16 %.1

Popri migrácii zo sociálnych dôvodov, akými sú napríklad zlúčenie rodiny či manželstvo migranta so slovenským občanom, je dnes najvýraznejším komponentom legálnej migrácie na Slovensko práve migrácia za prácou, podnikaním a za štúdiom.

(Ak nie je uvedené inak, štatistiky sú k 31. 12. 2018.)

FAKTY A ČÍSLA O MIGRÁCII NA SLOVENSKU

121 264: Počet cudzincov s povolením na pobyt na Slovensku v roku 20182

  • Ich podiel na celkovej populácii Slovenska predstavuje 2,22 %.3
  • Od vstupu SR do EÚ v roku 2004 počet cudzincov legálne žijúcich v SR narástol skoro šesťnásobne (z 22 108 migrantov v roku 2004 na 121 264 v roku 2018).
  • Ak by sa všetci cudzinci v SR sústredili na jednom mieste, vytvorili by mesto ako Prešov a Bardejov dokopy.

6.: Slovensko má spomedzi krajín Európskej únie šiesty najnižší podiel cudzincov4

  • Nižší podiel cudzincov na celkovom počte obyvateľstva má Chorvátsko (1,27 %), Bulharsko (1,22 %), Litva (0,97 %), Poľsko (0,63 %) a Rumunsko (0,57 %).
  • Zo susedných krajín má vyšší podiel migrantov Česko (4,86 %) a Rakúsko (15,71 %).

43,4 %: Podiel občanov Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rakúska a Ukrajiny v SR na počte cudzincov5

  • Tradične najpočetnejšiu kategóriu cudzincov u nás predstavujú občania susedných krajín, ktorých k Slovensku často viažu hlbšie pracovné, rodinné a iné sociálne väzby.
  • Ďalšou významnou skupinou migrantov sú občania juho- a východoeurópskych krajín (Rumunsko, Bulharsko, Rusko, Srbsko), ktorí tvoria 23,2 % všetkých cudzincov na Slovensku.
  • Občania z týchto krajín sformovali u nás v minulosti svoje komunity a ich rady ďalej rozširujú krajania prichádzajúci za štúdiom, prácou alebo z rodinných dôvodov.
  • Migranti z ázijských krajín (Vietnam, Čína, Kórejská republika a Thajsko), ktorí v minulosti boli dynamicky sa rozvíjajúcou skupinou cudzincov na Slovensku a v súčasnosti sa nárast ich počtu spomalil, tvoria spolu 7,1 % všetkých cudzincov na Slovensku, ich počet dosiahol 8 626.

46,1 %: Občania krajín Európskej únie tvoria takmer polovicu všetkých cudzincov na Slovensku

  • Najviac cudzincov z krajín EÚ na Slovensku pochádza z Českej republiky, je ich 9 % z celkového počtu cudzincov v SR.6
  • Z krajín EÚ okrem občanov Maďarska (7 %) a Poľska (4,8 %) majú početné zastúpenie aj občania Nemecka (3,8 %), Talianska (2,4 %) a Rakúska (2 %).
  • Významnejší nárast počtu migrantov z EÚ nastal v prípade migrantov z Rumunska (6,1 %), ktorí sem po vstupe krajiny do EÚ prichádzali predovšetkým ako pracovní migranti. V roku 2018 bolo v SR zamestnaných 11 072 Rumunov v porovnaní so 6 062 občanmi Českej republiky a 5 933 občanmi Maďarska.7

1/5: Podiel občanov Ukrajiny na celkovom počte cudzincov v SR (20,5 %); Ukrajinci majú na Slovensku najpočetnejšie zastúpenie občanov z krajín EÚ aj mimo EÚ8

  • Spomedzi cudzincov z krajín mimo EÚ majú po Ukrajincoch najväčšie zastúpenie na Slovensku migranti zo Srbska, Ruskej federácie, Vietnamu, Číny a Kórejskej republiky.

53,9%: Podiel občanov tretích krajín tvoria na celkovom počte cudzincov na Slovensku

  • Tento podiel predstavuje cca 1,2 % celkovej populácie SR.
  • Ak by sa sústredili na jednom mieste, s populáciou 65 381 ľudí by občania tretích krajín na Slovensku vytvorili mesto veľké ako Trnava.

69 116: Počet cudzincov zamestnaných v SR v roku 20189

  • Na 32 domácich zamestnancov tak v súčasnosti pripadá jeden zamestnaný cudzinec.10
  • Počet zamestnaných cudzincov v SR od jej vstupu do EÚ u nás vzrástol viac ako dvadsaťnásobne – z 3 351 osôb v roku 2004 na 69 116 v decembri 2018, z čoho bolo 32 851 štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ.
  • V roku 2018 boli u nás zamestnaní cudzinci z približne 130 štátov sveta, najviac zo Srbska (13 561), Ukrajiny (11 842, medziročný nárast o 7 216), Rumunska (11 072), Česka (6 062) a Maďarska (5 933) .11
  • Medzi pracujúcimi migrantmi výrazne prevyšujú muži, ktorí tvoria vyše 75 % všetkých zamestnaných cudzincov.12

2 819: Počet cudzincov, ktorí v roku 2018 nelegálne prekročili hranice alebo sa neoprávnene zdržiavali na území SR13

  • Od vstupu Slovenska do Európskej únie do roku 2014 poklesla v SR nelegálna migrácia osemnásobne: z 10 946 nelegálnych migrantov v roku 2004 na 1 304 migrantov v roku 2014.
  • V roku 2016 počet cudzincov, ktorí nelegálne prekročili hranice alebo sa neoprávnene zdržiavali na území SR, stúpol na 2 170, v roku 2017 na 2 706 a v roku 2018 sa zvýšil na 2 819.14

178: Počet žiadostí o azyl v SR v roku 201815

  • O azyl v SR v roku 2018 najčastejšie žiadali občania Afganistanu, Iraku, Jemenu, Azerbajdžanu a Iránu.
  • V roku 2018 Slovenská republika udelila azyl 5 osobám.
  • Na porovnanie: V roku 2004 požiadalo o udelenie azylu v SR 11 395 ľudí; za posledné roky sa počet žiadostí o azyl ustálil na niekoľko stoviek ročne.16
  • Z celkového počtu 58 811 žiadostí o azyl od roku 1993 bol azyl udelený 854 osobám a 746 osobám bola udelená doplnková ochrana ako ďalšia forma medzinárodnej ochrany.17

1 Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (ÚHCP P PZ) – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike za rok 2017 a 2018 (http://www.minv.sk/?rocenky)
2 ÚHCP P PZ – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike za rok 2018 (https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2018/2018-rocenka-UHCP-SK.pdf)
3 Štatistický úrad SR – Stav obyvateľstva v SR k 31. 12. 2018 (5 450 421) (https://www.susr.sk/wps/portal?urile=wcm:path:/obsah-sk-inf-akt/informativne-spravy/vsetky/53574f49-236a-4825-9db7-126a97ca429a)
4 Eurostat – Populácia podľa občianstva a pobytu – cudzinci (štatistika k 1. 1. 2018) (https://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00001&plugin=1, https://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00157&plugin=1 a https://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00178&plugin=1)
5 Pozri [2]
6 Pozri [2]
7 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny – Zamestnávanie cudzincov na území Slovenskej republiky za rok 2018, december 2018 (https://www.upsvr.gov.sk/buxus/docs/statistic/cudzinci/2018/cudzinci_1812.xlsx)
8 Pozri [2]
9 Pozri [7]
10 Štatistický úrad SR – Zamestnanosť v 4. štvrťroku 2018 (https://www.susr.sk/wps/portal?urile=wcm:path:/obsah-sk-inf-akt/informativne-spravy/vsetky/21dc6fb8-9ea7-43b2-bc68-0e300e14361a)
11 Pozri [7]
12 Pozri [7]
13 Pozri [2]
14 ÚHCP P PZ – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike (2000 – 2018) (http://www.minv.sk/?rocenky)
15 Migračný úrad MV SR – Štatistický prehľad Žiadatelia o udelenie azylu a rozhodnutia v I. stupni za obdobie rokov 1993 – december 2018 (https://www.minv.sk/?statistiky-20&subor=320655)
16 Štatistiky Migračného úradu Ministerstva vnútra SR (http://www.minv.sk/?statistiky-20)
17 Pozri [15]

Aktualizácia: 5. 4. 2019

0
0
0
s2smodern